广西召开推进“两学一做”学习教育常态化制度化工作座谈会 彭清华出席并讲话

Nikita Chru??ov a Mao Ce-tung v roku 1958

Vodca Mao Ce-tung sa stretol s americkym prezidentom Nixonom a v roku 1972 za?alo ?ínsko-americkej zblí?enie

百度 在满标时间方面，过去三个多月里，平均满标时间在1小时以内的平台占到%左右。

?ínsko-sovietsky rozkol (rusky: Сове?тско-кита?йский раско?л, anglicky: Sino-Soviet split) bolo preru?enie politickych vz?ahov medzi ?ínskou ?udovou republikou (??R) a Sovietskym zv?zom (ZSSR), sp?sobené ideologickymi rozdielmi, ktoré vznikli z ich r?znych interpretácií a praktickych aplikácií doktrín marxizmu - leninizmu a r?znych geopolitickych cie?ov po?as studenej vojny. Na konci p??desiatych a za?iatkom ?es?desiatych rokov sa ?ínsko-sovietskej debaty o interpretácii (správneho/ortodoxného) marxizmu zmenili na konkrétne spory, ktoré sa tykali sovietskej politike destalinizácie a medzinárodného mierového spolu?itia so Západom, ktoré Mao Ce-tung ozna?il za dekadenciu a revizionizmus marxizmu. Na tomto ideologickom základe zaujala ?ína agresívny postoj vo?i Západu a verejne odmietla politiku mierového spolu?itia medzi vychodnym a západnym blokom. Okrem toho ?íne vadilo zlep?enie sovietskych vz?ahov s Indiou. Moskva sa v tejto súvislosti obávala, ?e Mao skuto?ne splní svoje hrozby za?atia jadrovej vojny proti Indii (nesk?r v roku 1962 vypukla ?ínsko-indická pohrani?ná vojna) a potom aj pri pohrani?nych konfliktoch so ZSSR. Pod?a zmluvy o priate?stve, solidarite a vzájomnej pomoci z roku 1950 sovietska technická pomoc prúdila do Pekingu po?as kórejskej vojny a pomáhala podporova? úspe?ny p??ro?ny ekonomicky plán ?íny po roku 1953. ?íňanom sa nepá?ila hegemónia ZSSR, ktorú získal v?aka programu Sputnik a vypusteniu prvej medzikontinentálnu balistickej rakety na svete v lete 1957.

V roku 1956 Nikita Chru??ov v prejave O kulte osobnosti a jeho d?sledkoch odsúdil Stalina a stalinizmus a zahájil destalinizáciu ZSSR. Mao a ?ínske vedenie s tym nesúhlasili. V roku 1961 ideologické rozdiely vyvolali v ??R formálne ozna?enie sovietskeho komunizmu ako diela "revizionistickych zradcov" v ZSSR. V krajinách vychodného bloku bola ?ínsko-sovietska roztr?ka vyvolávala otázku, kto povedie revolúciu svetového komunizmu a na koho (?ína alebo ZSSR) sa svetové "sily pokroku" obrátia so ?iados?ou o politické rady, finan?nú a vojenskú pomoc. V tomto duchu obe krajiny súperili o vedenie svetového komunizmu v krajinách ich sféry vplyvu.

Pre západné krajiny premenil ?ínsko-sovietsky rozkol bipolárnu studenú vojnu na tripolárne geopolitické nazeranie na svet. Rivalita u?ah?ila Maovi ?ínsko-americké zblí?enie. Po náv?teve amerického prezidenta Richarda Nixona v ?íne v roku 1972 za?ala by? ?ina akceptovaná ako samostatny vyznamny geopoliticky hrá?. V?aka ?ínsko-sovietskeho rozkolu navy?e zmizol aj koncept monolitického komunizmu, teda zo západného vnímania toho, ?e komunistické ?táty boli spolo?ne jednotnymi aktérmi geopolitiky po druhej svetovej vojne, najm? v období 1947-1950 po?as vojny v Indo?íne, do ktorej USA zasiahli (1946 - 1954). Z historického h?adiska ?ínsko-sovietsky rozkol u?ah?il Maovi zalo?i? tripolárnu geopolitiku (??R - USA - ZSSR) neskorého obdobia studenej vojny (1956-1991). Rozkol svojim vyznamom zohral úlohu ako Suezska kríza v roku 1956, stavba Berlínskeho múru (1961), zmiernenie kubánskej raketovej krízy (1962) a koniec vojny vo Vietname (1975).

Pozri aj

• ?ínsko-sovietske konflikty (1969)
• Dejiny ?ínskej ?udovej republiky
• Sovietsky zv?z#Dejiny
• Studená vojna

Zdroj

Tento ?lánok je ?iasto?ny alebo úplny preklad ?lánku ?ínsko-sovětsky rozkol na ?eskej Wikipédii.